Povianočné čosi + fotky z Prahy

31. prosince 2015 v 1:22 | Anita |  Poznámky

Ahoj, čitateľ!

Možno sa divíš, prečo som ako mnoho iných ľudí nepridala článok so všetkými úžasnými vecami, ktoré som si našla pod stromčekom. Nuž, je to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že by to bol veľmi krátky článok, pretože písať slohovku o USB, rukaviciach a knihe Budúcnosť, ktorú napísal Dmitry Glukhovsky (♥) je nad moje sily. Ďalším je fakt, že sa náš fotoaparát práve nachádza mimo domu, pravdepodobne niekde pohodený až sa ho rozhodnú opraviť. Ale najväčšou zábranou v pridaní článku bolo moje, ak to tak môžem nazvať, psychické rozpoloženie.
Prežívala som akúsi krízu, možno istý druh sebaľútosti a depresie. Tieto Vianoce, vzhľadom na počasie a mnoho iných faktorov boli samé o sebe dosť pochmúrne. Takže základ máme. Teraz si k tomu pridaj stresy z polročného vysvedčenia, hlučné hádky mojich rodičov, ktoré sa z akéhosi dôvodu vyskytovali častejšie ako po iné Vianoce, absenciu akéhokoľvek spoločenského života, absenciu akýchkoľvek typických vianočných dobrôt, fakt, že som utratila viac peňazí a energie pri nakupovaní darčekov pre ľudí než oni na mne a dostaneš pekne nevianočnú náladu, ku ktorej sa pripletie kopec malých drobností, ktoré dokážu zruinovať život. Článok v tomto rozpoložení by vyzeral asi ako - Som jedinečná snehová vločka, ktorá má najhoršie problémy na svete, nik ju nechápe a nedokáže jej pomôcť. Som škaredá ako Quasimodo a žiaden chlapec o mňa nikdy nezavadí pohľadom. Mám chuť sa zabiť, už nemám vôľu žiť. Ak by sa ti taký článok páčil, si zjavne veľmi čudné stvorenie a asi by sme nemohli byť kamaráti.
To celé však nič nemení na tom, že mi do komentárov môžeš napísať, čo si si pod stromčekom našiel ty. Pravdepodobne ťa len budem chvíľu preklínať, preklínať svoj "úbohý život" a možno v snahe zabrániť prívalu nadávok zatnem zuby. V podstate nič mimoriadne či ohrozujúce tvoju existenciu.

Možno by som však mohla vysvetliť, prečo som dostala tak, pomerne málo, darčekov (nie že by to inokedy bol akýsi závratný počet, bohužiaľ moji rodičia nie sú milionári a ja viem, ako sa v práci idú zodrať). Niekedy začiatkom decembra, presnejšie počas mikulášskeho víkendu, sme s našimi boli v Prahe. Šli sme nočným rýchlikom vo štvrtok a späť v nedeľu večer.
Mám pocit, že sme sa väčšinu času vozili na električkách a metre. Inak sme čas strávili v apartmáne (kde som s bratom spala na gauči, tak si nepredstavujte nič obrovské), blúdením po meste a hľadaním reštaurácii. Okrem toho sme navštívili niekoľko typických pražských pamiatok, ktorých meno si už nepamätám, s bratom sme vyliezli na jednu pekne vysokú vežu, čo bol masochistický kúsok (ale k pekne drahej vstupenke sme dostali pamätnú mincu, také niečo na Slovensku asi nikdy nebude), navšívili sme LEGO múzeum, IKEU, úžasnú galantériu, kníhkupectvo, kde si brat kúpil Star Wars plagáty a ja placky s 12-tym Doctorom, niekoľko desiatok vianočných stánkov (ktoré Prahe nesmierne závidím), kde som mala pár pohárov medoviny a brat mi kúpil akúsi napodobeninu kľúča z Hobbita. Taktiež sme s bratom navštívili Comics Point a na odporúčania môjho českého internetového kamoša som ho dotiahla aj do Candy Shopu, ktorý bol len pár krokov vedľa a kde brat minul naozaj veľa peňazí. Kúpil mi tam ale tie skvelé žuvačky a mini marshmallows.
Tak som konečne bola v Prahe, yay! Síce mi kvôli zlým topánkam po celom tom chodení skoro odumreli chodidlá a vymeškala som dve hodiny chémie a matematiky (= to učivo už asi nikdy nedoženiem), no bol to príjemne strávený čas. Prikladám niekoľko fotiek, ktoré nie všetky boli fotené mnou, pretože môj milovaný brat odmietal pustiť fotoaparát z rúk (a dokopy ním nič nesfotil!).
Na záver ti však chcem ešte popriať príjemne strávený Silvester. Chráň si svoje končatiny a prosím, neopi sa do bezvedomia, ak ešte nie si plnoletý.

Mal si vidieť to zdesenie v mojich očiach, keď hneď prvý eskalátor do metra bola táto Mariánska priekopa (fotka je fotená asi z polovice, tak si domysli, aké to bolo dlhé celé). Ale metro je jedna z vecí, ktoré na celom tom výlete najviac milujem. Ako fanúšik Glukhovskeho Metro 2033 a Metro 2034 som si totiž konečne vedela reálne predstaviť, čo prežívali hrdinovia jeho príbehov. Úprimne, predstava života v takomto prostredí je deprimujúca.

x
x
x
x
Tuším je to tá šialená veža, na ktorú sme liezli. Najlepšie bolo, keď som sa skoro po kolenách už hore vyrútila zo schodov zadychčaná, s vyplazením jazykom a všetci ľudia sa na mňa začali pozerať a usmievať. Ak by som nebola ako zbitý pes, aj by mi to prišlo trápne.

x
x
Tento sympatický týpek robil úžasné bubliny, dokonca nám aj zapózoval. A mal skvelý systém vyberania peňazí, tie psie oči presvedčia snáď každého.

-Anita

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama