
Ahoj, čitateľ!
Možno sa divíš, prečo som ako mnoho iných ľudí nepridala článok so všetkými úžasnými vecami, ktoré som si našla pod stromčekom. Nuž, je to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že by to bol veľmi krátky článok, pretože písať slohovku o USB, rukaviciach a knihe Budúcnosť, ktorú napísal Dmitry Glukhovsky (♥) je nad moje sily. Ďalším je fakt, že sa náš fotoaparát práve nachádza mimo domu, pravdepodobne niekde pohodený až sa ho rozhodnú opraviť. Ale najväčšou zábranou v pridaní článku bolo moje, ak to tak môžem nazvať, psychické rozpoloženie.
Prežívala som akúsi krízu, možno istý druh sebaľútosti a depresie. Tieto Vianoce, vzhľadom na počasie a mnoho iných faktorov boli samé o sebe dosť pochmúrne. Takže základ máme. Teraz si k tomu pridaj stresy z polročného vysvedčenia, hlučné hádky mojich rodičov, ktoré sa z akéhosi dôvodu vyskytovali častejšie ako po iné Vianoce, absenciu akéhokoľvek spoločenského života, absenciu akýchkoľvek typických vianočných dobrôt, fakt, že som utratila viac peňazí a energie pri nakupovaní darčekov pre ľudí než oni na mne a dostaneš pekne nevianočnú náladu, ku ktorej sa pripletie kopec malých drobností, ktoré dokážu zruinovať život. Článok v tomto rozpoložení by vyzeral asi ako - Som jedinečná snehová vločka, ktorá má najhoršie problémy na svete, nik ju nechápe a nedokáže jej pomôcť. Som škaredá ako Quasimodo a žiaden chlapec o mňa nikdy nezavadí pohľadom. Mám chuť sa zabiť, už nemám vôľu žiť. Ak by sa ti taký článok páčil, si zjavne veľmi čudné stvorenie a asi by sme nemohli byť kamaráti.
To celé však nič nemení na tom, že mi do komentárov môžeš napísať, čo si si pod stromčekom našiel ty. Pravdepodobne ťa len budem chvíľu preklínať, preklínať svoj "úbohý život" a možno v snahe zabrániť prívalu nadávok zatnem zuby. V podstate nič mimoriadne či ohrozujúce tvoju existenciu.


