
Ahoj, čitateľ!
Myslím, že ťa táto rubrika neprekvapila. Je takmer na každom tínedžerskom blogu. Čuduješ sa? Je to niečo, čo neodmysliteľne patrí k životu tínedžera (a k blogovaniu). Hudba. Má neskutočne veľa žánrov a možností. Takže ak túžiš po populárnych kúskoch, zapni si rádio. V tomto smere som možno trošku odlišná od väčšiny mojich rovesníkov. Nebuď teda prekvapený, ak tu nájdeš kúsky, ktoré by si si nikdy nepustil. Ktoré sa ti nebudú páčiť. Ktoré možno nepočulo viac než pár tisíc ľudí. Anita je osoba, ktorá nikomu svoju hudbu nenúti. Ale tiež od nej nemôžeš chcieť, aby sa jej páčilo všetko. Má menší odpor k rádiám a príliš populárnym piesňam. Nie, že by jej vadila ich populárnosť, ale vadí. Je to však o tom, ako sú populárne. Môžu byť akokoľvek úžasné a dokonca sa mi môžu páčiť, no keď ich začnem slýchať na každom kroku, sú na mojom čiernom zozname. Zvyčajne definitívne. Nie je to vina piesní, avšak tej komercie. Ako mimoni.
Ale ako vravím, dobrých piesní je mnoho a každá nemôže byť kráľovná svetových rebríčkov. Ale Anitiných áno. Napríklad táto kráska. Už pri prvom počutí som sa zamilovala do jej tónov. A ďalšia úžasná vec sú komentáre pod videom. Mnoho ľudí tam píše, aký príbeh si za týmto zázrakom predstavujú. Je to úžasné. Ale aby som sa tu neroplývala len nad jednou skladbou, od Hungry Ghosts stoja za počutie tiež napríklad The man who refused to kill či Three Sisters.



